ROZHOVOR Z MILANOM LAPINOM

„Posledných dvadsať rokov je počasie nenormálne,“ hovorí meteorológ a klimatológ Milan Lapin

Počasie akoby sa zbláznilo. Čoraz častejšie nás prekvapia nezvyčajne silné búrky, sila vetra dosahuje hranicu orkánu, neprimerane teplé počasie strieda prudké ochladenie. Čo sa to vlastne deje? Je to len prechodný jav alebo si budeme musieť zvykať na výraznejšiu zmenu klímy? S meteorológom a klimatológom prof. RNDr. MILANOM LAPINOM, CSc., (60) sa rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Tropické teplo a búrky, také sú predpovede pre toto leto. Je počasie v posledných týždňoch alebo aj rokoch normálne?

Pod pojmom normálne počasie chápeme také, ktoré sa správa v súlade s dlhodobým pozorovaním. Normálnym počasím môže byť aj nejaký extrém, ak sa však vyskytuje zriedka. Napríklad, ak spadnú za deň stomilimetrové zrážky, môže to byť normálne, len ak je to raz za sto rokov na danom mieste. No za posledných dvadsať rokov je počasie naozaj nenormálne. Takmer vôbec sa nevyskytujú studené periódy a skoro stále sú len periódy teplé a veľmi teplé.

Prečo tvrdíte, že počasie je posledných dvadsať rokov nenormálne?

Je celý rad dôkazov o tom, že práve pričinením človeka dochádza k zmenám v klimatickom systéme Zeme. Čiže aj k takzvanému zosilňovaniu skleníkového efektu atmosféry, ktoré vedie ku globálnemu otepľovaniu. V Arktíde sa veľmi rýchlo topí plávajúci ľad a dochádza k neobvyklým extrémom. Na Sibíri a v severnej Kanade je občas teplota aj o desať stupňov vyššia, ako je dlhodobý priemer. Samozrejme, môžeme si s úsmevom povedať, doprajme Eskimákom trochu tepla. Lenže oni sa z toho netešia. Za tisíc rokov sa prispôsobili podmienkam, v akých tam žili ich predkovia. Nevedia to teplo zužitkovať. Aj my by sme sa ťažko prispôsobovali podmienkam na Sahare alebo v brazílskom pralese. Ďalším negatívnym dôsledkom je, že tam rozmŕza takzvaný permafrost, teda večne zamrznutá pôda. Tá plní niekoľko funkcií, jednou z nich je, že je pod ňou obrovské množstvo oxidu uhličitého a metánu. Ak sa tieto plyny dostanú do atmosféry, ešte viac zosilnia skleníkový efekt. Okrem toho, na permafroste je vybudované množstvo komunikácií, ropovody, plynovody, celé mestá. Pri ich výstavbe počítali s tým, že permafrost je pevný ako kameň, a tak základy nekopali veľmi do hĺbky. Hrozí, že mestá sa začnú prepadávať do bahna.

Môžeme na Slovensku očakávať v dôsledku klimatických zmien viac zrážok a častejšie záplavy?

Trend je taký, že aj u nás bude rásť teplota, ale nie každý rok. Jeden známy politik ironicky poznamenal, že letel lietadlom z Prahy do Milána, oteplilo sa o dvadsať stupňov, a prežil to. Je to veľmi demagogické. Lebo oteplenie o jeden stupeň Celzia v dlhodobom priemere môže mať veľké následky. Ľudia si myslia, že klimatickú zmenu pocítia. To nie je pravda. Laik to zväčša ani nepostrehne. Ale dva až štyri stupne za sto rokov bude znamenať zásadný prelom v klimatických pomeroch. Napríklad medzi Komárnom a Popradom je v dlhodobom priemere rozdiel v teplote štyri stupne Celzia. A rozdiel v klíme a životných podmienkach je očividný. Čím je teplejšie, tým je v atmosfére aj viac vodnej pary. Ak je viac vodnej pary, očakáva sa viac zrážok. Napríklad v roku 1952 na tropickom ostrove Reunion spadli skoro dva metre vody za jeden deň. Ak spadne viac ako sto milimetrov zrážok, tak obvykle vzniká na Slovensku lokálna povodeň.

Na ktorých miestach u nás sa najviac vyskytujú silné búrky?

Pred päťdesiatimi rokmi, práve na Petra a Pavla, sme mali také veľké množstvo intenzívnych zrážok a búrok, že až na tridsiatich šiestich miestach na Slovensku spadli vyššie úhrny zrážok ako sto milimetrov za jeden deň. Takýto prípad sa doteraz nevyskytol, ale mali sme napríklad veľmi silnú búrku v júli v roku 1957 v Salke pri Štúrove, keď spadlo za jeden deň až dvestotridsaťjeden milimetrov zrážok.

Búrky sprevádza aj krupobitie. Je u nás obvyklé?

Samozrejme, keď bude teplejšie, môžeme očakávať aj veľmi silné búrky s krupobitím, ktoré je skôr typické pre teplejšie regióny, ako napríklad juh USA, kde nie sú neobvyklé krúpy až do veľkosti tenisových loptičiek. V Indii nie sú zriedkavé ani krúpy do hmotnosti jedného kilogramu. U nás sú ešte stále ojedinelé krúpy vo veľkosti pingpongovej loptičky. 

    Posledné týždne sme zaznamenali rozsiahle búrky. Sú pre toto ročné obdobie typické? 

     Od apríla do septembra býva na Slovensku v dlhodobom priemere dvadsať až tridsať búrkových dní v každej obci, v niektorých rokoch viac, v iných menej. Treba zdôrazniť, že len jedno až dve percentá z nich sú veľmi silné alebo mimoriadne búrky. Aj v roku 2008 sme mali na Slovensku dosť mimoriadne silné búrky a úhrny zrážok, ale ešte nemáme k dispozícii podrobnosti, lebo u nás je v činnosti sedemsto staníc, ktoré merajú úhrny zrážok. Skúsenosti potvrdzujú, že silné búrky sa vyskytujú predovšetkým v tých rokoch, ktoré sú teplé.  

Podľa vás by sa Slováci mali začať pripravovať na to, že možno už čoskoro budú tornáda bežnou záležitosťou i u nás. Prečo to tak je?

Tornádo je vertikálny vír, typický je chobot alebo kondenzačný kužeľ, ktorý pri dotyku so zemou môže mať ničivé účinky. Najsilnejšie tornádo v USA malo rýchlosť vetra až vyše štyristo kilometrov za hodinu. Likviduje všetko, čo mu stojí v ceste, aj železobetónové budovy, a je pri ňom veľa úmrtí. Napríklad 2. februára minulého roku zabilo dvadsať študentov na Floride, pretože nerešpektovali nariadenie a nešli do tornádového krytu. V júni 1984 bolo pri najmenej 22 tornádach severne od Moskvy zničených tridsaťšesť obcí a zahynulo asi päťsto ľudí, len sa to vtedy nezverejnilo. U nás sa vyskytovalo v minulosti tak jedno tornádo ročne, aj to často netrafilo obec a ľudia si len všimli, že sú niekde polámané stromy alebo zničené obilie. Teraz boli na východnom Slovensku dva prípady, pri Plachtinciach odnieslo niekoľko striech.  Predpokladáme, že mohlo ísť o slabšie tornáda.