TORNÁDO

Tornádo je ničivý vzdušný vír, ktorý vyrastá z oblaku a v podobe chobota sa dotýka zemského povrchu. Chobot býva hrubý rádovo od niekoľko metrov až do stoviek metrov. Väčšinou je dobre rozoznateľný od okolia. V jeho vnútri dochádza k zrážaniu vodnej pary a tým k vzniku akéhosi oblaku v tvare daného víru. Tornádo je nebezpečné kvôli prudkému vetru. Silné prúdenie vetra je schopné zrovnávať so zemou domy, ničiť lesné porasty a strhávať stožiare s káblami. Každoročne si tornáda vyžadujú desiatky obetí na životoch a to predovšetkým na stredozápade USA. Tornáda sa (mysliac v podmienkach Severnej Ameriky) vyskytujú najmä na jar resp. na prechode medzi jarou a letom a druhý - nižší vrchol - zaznamenávajú počas jesene.

Tornádo sa zvykne mýliť so silným vetrom pri búrke alebo tropickom cyklóne, resp. hurikáne. Na rozdiel od týchto vetrov je tornádo presne lokalizovateľné, po zemi zanecháva viditeľnú, ohraničenú stopu a jeho vietor dosahuje nepomerne väčšie rýchlosti ako pri ostatných poveternostných fenoménoch. Presný meteorologický názov pre tornádo je veľká tromba. Samotné slovo tornádo je lokálny názov pre veľkú trombu v Severnej Amerike. Toto označenie sa rozšírilo aj inde do sveta.

V strede tornáda môže vietor dosiahnuť až rýchlosť 400 km/h. Je to najväčšia koncentrácia energie, ktorú dokáže atmosféra vyprodukovať. Ide o najrýchlejšie zaznamenané prúdenie vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry vyvolané čisto prírodnými podmienkami vôbec. Rýchlosť vetra v tornáde a teda jeho sila sa meria nepriamo, podľa škôd, ktoré spôsobí na stavbách a vegetácii. Na tento účel bola vytvorená Fujitova stupnica.

Tornáda sa väčšinou tvoria v útrobách zvláštnych búrkových oblakov pod názvom supercely. V supercele je taký podtlak, že sa prúdy vzduchu - podobne ako pri odtekaní vody z vane - vyformujú do lievika. Ak je točenie dosť intenzívne, dotkne sa zeme. Tornáda sa občas môžu vyskytnúť aj na nesupercelárných konvektivných búrkach. Takéto tornáda však spravidla nedosahujú výrazne ničivé účinky.

DRUHY TORNÁD

• Vzdušné tornádo (najčastejšie "guľovité" tornádo)
• Prašný diabol – Nie je to tornádo v pravom zmysle slova. Vyskytuje sa v suchých oblastiach väčšinou popoludní nad prehriatym povrchom zeme. Objavuje sa aj na Marse. Jeden takýto prašný diabol trvá len pol hodiny, no keď sa rozpadne, za ním vyrastie druhý. A tak to môže trvať dlho. Je vysoký 30 – 1000 metrov. Prašný diabol vzniká pri zemskom povrchu a až potom sa šíri nahor - nejde tu o zostop víru zhora nadol ako v prípade klasického tornáda.
• Vodná smršť - vodné tornádo, ktoré vzniká presne tak ako obyčajné tornádo, no keď sa dostane nad vodu, namiesto pozemských trosiek metá okolo seba vodu s ktorou sa dostáva do kontaktu.                                                                                                                                    

TOTO

Vedci sledujúci tornáda majú na to špeciálne stavané autá. Napríklad vedci zo Storms Laboratory v Oklahome postavili veľmi silnú zostavu prístrojov vzduchotesne uzavretých v kovovom valci vo veľmi pevnom železnom ráme. Dokážu zmerať a zaznamenať rýchlosť vetra, tlak, teplotu vzduchu a elektrické výboje. Tento systém nazývajú TOTO (Totable Tornado Observatory), podľa psa z filmu čarodejník z krajiny Oz, ktorý sa podobal na tornádo. TOTO zanechajú v ceste tornádu v centre diania, zatiaľ čo sami sa môžu skryť. V súčasnosti používajú lovci búrok aj Dopplerov radar. Je to radarový prístroj, ktorý vedcom umožňuje priamo sledovať vývoj víru vo vnútri búrkového oblaku. Samotný lievikovitý tvar nemá každé tornádo, no keď sa pozrieme pozornejšie, aj pri tom najnepozoruhodnejšom tornáde nájdeme ten tvar.

TORNÁDO-LOVE